hIsTÓriA
CD pReDAj
mP3
FoTo
liNkY
úVOd
kOnTAkt
koNcertY

 
 
Rozhovor zo skupinou ŠHT, pre študentský časopis Papuľa. Január 2004.

V dnešnej rubrike, Spoza rohu, Vám chceme predstaviť punkovú kapelu ŠHT zo Žiaru nad Hronom, ktorej skladby si môžete následne vypočuť v utorok o 21 hod. na našom internátnom rádiu. Skupina, ako sme sa dozvedeli už aj z internetovej stránky, vznikla v roku 1996 a po určitých výmenách na poste basgitari sa jej zostava ustálila, a v súčasnosti pôsobí v zložení Fofo Giovani ( gitara, hlavný spev), Luky ( basgitara, spev), Frenky ( bicie, spev).
Krátky čas strávený v spoločnosti týchto sympatických fešákov ( mimochodom vôbec mi nepripadajú ako rockeri, a už vôbec nie ako punkáči) som využila, a položila som im pár otázok.

Môj doterajší obraz o punkáčoch bol, ako z drsných amerických filmov. Vyčesané farebné kohúty, kožené bundy a vysoké topánky, ťahajúc za sebou niekoľko ton reťazí. Ako to je vlastne s punkom u nás, a je moja predstava správna.?

Frenky : " Tvoja predstava je úplne správna. Čo sa týka mňa, ja kohúta nenosím preto, lebo ten dom, kde bývam, zdedil taký historický názov, volá sa to tam, že "Do Kohútov", a to by hneď každý vedel, kde bývam, čo sa mi principiálne hneď z prvej rany nezdá prospešné pre moje pôsobenie v tomto ľudskom odvetí."

Fofo: " Samozrejme ,že po správnosti by to podľa mňa tak aj malo byť, a v podstate je to tak aj u nás. Stačí sa ísť pozrieť na nejaký punkový festival. Na druhej strane sa mi zdá že taký ten drsnejší výzor punkáčov sa pomaly vytráca. Možno je to spôsobené aj našim sociálnym systémom, kde vyžiť z podpory sa nedá a treba sa v spoločnosti nejako uplatniť, kde už narážame na problém. Iné je to vo veku 16 - 17 rokov, kde ten človek nieje tak pritláčaný, a nepriamo nútený spoločnosťou sa jej podriaďovať. Je to vek, kde má punk najväčšie zastúpenie, a je tu badať kus punkového umenia, čo sa týka výzoru. Tak to bolo aj v našom prípade. Bohužiaľ mne už ostala z tých čias len riflová bunda a vybíjaný opasok."

Luky: " Mne reťaze nikdy nejak nesedeli, sú studené a chladia na zadnú časť tela, a vôbec mi nejdu k obočiu."

Fofo: " Tak mi to teraz bereme trošku z humorom, ale to sa ani nedá vážne pri takom krátkom čase. Rozprávať o punkovom oblečení, hudbe, či štýle, na to treba viec času. To by si sa nám musela venovať aspoň mesiac."

Frenky: "Čoby nebolo zlé!." .... smiech !

Viem, že aj v rámci punku sa hudba delí na rôzne štýly. Ak sa dá zaškatuľkovať Váš štýl, kde by ste ho zaradili?

Luky: "Tak z našej strany je to zrejmé, ža hráme taký "kvázy" melodický punk."

Frenky: " Súhlasým! Viac - menej je melodický a trošku ležerný."

Fofo: " Je ležerný a mohol by byť aj viac ležerný. Ale v súčasnosti ide do popredia práve rýchlejšie tempo, preto aj my musíme reagovať na to, čo sa deje okolo nás, a nové veci sú už viac rytmické."

Frenky: "Na druhej strane, taký dobrý ležerný punk, kde sa gitara vlečie za bicími, nikdy nieje zlý, čak?"

Ako to je s koncertmi? Kde vás môžu naši čitatelia vidieť hrať? Hrávate často?

Fofo: " Hrávame tak často, ako je to len možné. Zvyčajne je to jeden koncert pred Vianocami a jeden po Veľkej noci."

Luky: "My sme takzvaný "totálny underground". Sme tak undergroundový, že ani nekoncertujeme."

Fofo: " Dá sa povedať, že my sme taká slovenská rarita. Keďže hráme už spolu skoro osem rokov, radíme sa medzi najdlhšie hrajúce-nehrajúce kapely. Za to dostaneme určite raz nejaké ocenenie."

Keďže chalani sa tak rozrečnili, že všetky ich odpovede nie je možné uverejniť v tomto časopise, pokračovanie ich rozhovoru si môžete vypočuť na našom internátnom rádiu v spomínanom čase.

Petra Hrmová


FOruM